Santiago de Compostela 

Santiago de Compostela  

    Časy sa zmenili. Už to nie sú len vychudnutí askéti, čo brázdia cesty do Santiaga de Compostela s túžbou po ozajstnom priblížení sa k pravým hodnotám nadzmyslového sveta.Pútnikom dnes môže byť ktokoľvek. Stačí kráčať po správnej značke a odrazu vás okoloidúci neoslovia inak ako el peregrino, pútnik.

 

  Púť do španielskeho Santiaga de Compostela sa stala známou už v 9. storočí, ale do širšieho povedomia sa cesta k hrobu svätého Jakuba dostala až v priebehu 11. a 12. storočia. Jakub bol nielen jedným z dvanástich apoštolov, ktorí sprevádzali Ježiša, ale i  šíriteľom evanjelia na Pyrenejskom polostrove. Tradícia hovorí, že Jakubovi žiaci mŕtve telo svojho učiteľa, sťatého v Jeruzaleme roku 42, naložili na loďku, ktorú nechali doplávať až do Galície a tu apoštola Jakuba tajne pochovali. Hrob o takmer deväť storočí neskôr odhalil neznámy pastier, ktorý zočil nad kopcom Libradón množstvo žiarivých hviezd. Tie ho priviedli k pozostatkom apoštola. Na mieste nájdeného hrobu stojí dnes čarovné mesto Santiago de Compostela. Podobný nález prišiel v polovici 9. storočia ku kresťanským obyvateľov v správnej chvíli. Na území dnešného Španielska práve dominovala moslimská invázia, a kým arabskí dobyvatelia mali svojho duchovného vodcu, v kresťanskom tábore podobná postava chýbala. A vtedy sa na scéne objavil apoštol Jakub. Traduje sa, že práve on pomohol zjednotiť silu kresťanských vojsk a doviesť ich k víťazstvu. Jakub si za to vyslúžil nielen prívlastok patrón Španielska, ale aj neskoršiu kanonizáciu. 

Púť k telesným pozostatkom mýtického hrdinu sa stala kultovou záležitosťou nejedného veriaceho a cesta do Santiaga sa pomaly premenila na jednu z hlavných turistických atrakcií severných regiónov Španielska. Pútnikov z roka na rok pribúda, veď stále je veľa tých, ktorí potrebujú nájsť samých seba a na to je púť do Santiaga ideálna. K hrobke sv. Jakuba dnes vedie niekoľko ciest. Každá z nich má svoje čaro. Francúzska cesta je najtradičnejšou, najznámejšou, a preto i najrušnejšou.Severná cesta ponúka väčší pokoj, Portugalská zasa netradičný prechod dvoma štátmi, a Juhovýchodná cesta je bohatá na mimoriadne španielske kontrasty. Možností je pritom ešte viac.

Aj pre spôsob, akým sa púť rozhodnete absolvovať, máte niekoľko variant: pešo, na bicykli či na koni. Každá má svoje čaro.

 

Naša cesta začala 24.09.2009 v ranných hodinách v Trnave , kde sme sa naložili v počte 7 + 1 / vodič. Slniečko začínalo vyskakovať nad obzor a naše auto sa pohlo smerom na Španielsko. Cesta ubiehala príjemne atmosféra vo vozidle ľahko euforická. Ceľkový čas aj z prejazdom cez Andoru nám trval 36 hodín a stáli sme na námestí v Leóne v španielskej provincii. No a tu sa začína naše 7 denné putovanie cestou hviezdy smerom na Santiago de Compostela. K začiatku svojej cesty sme prešli 2600 km.

 

1.deň

prvý deň na ceste nás zastihol v smere z Leónu smerom do Astorgy. Za 2,- € sme si vybavili pútnické preukazy nazývané tiež credencial .V meste sme si zabezpečili pútnické mušle, prezreli sme si miestne pamiatky . Cesta nás viedla zväčša popri meststkej aglomerácii Leónu a to sme mali ešte pomerne šťastie že prvé albergue / ubytovňa pre pútnikov - peregrinos / bola na tom konci mesta kadiaľ pokračovala trasa a bola to misionárska ubytovňa veľmi čistá a útulná, spravovali ju rádové sestry. Ráno o 7 00 hod sme vyrazili vpred . Z pribúdajúcim svetlom nás obiehali stále väčšie skupinky turistov a cyklistov , ktorí nás míňali z pozdravom "Olá " alebo , bon camino . Tak sa krajina menila medzi cestou a prašným chodníkom povedľa cesty, až nás priviedla do Astorgy, kde sme spali.V Astroge sme si prezreli gotický kostol a hrad, našli sme ubytovanie u misionárov, dali sme si zlatistý mok u nás nazývaný pivo a v Španielsku Cerveza a unavení sme vkľzli do spacákov a v tichosti zaspali. FOTO 1

2.deň

další deň začínal pre nás zasa nezvyklejšie, vstávali sme o 06.00 hod rychlá hygiena , pochod cez mesto a tichou krajinou sme pozorovali vstávajúce slnko. To nás doviedlo , až k malej kaplnke , kde bola krátka zastávka potom sme pomaly pochodovali tichou prebudzajúcou sa krajinou do malého mestečka, kde nás na konci čakalo doprovodné vozidlo, tu sme sa ľahko občerstvili a pokračovali sme cez malé dedinky ďalej až do času keď slniečko začalo ukazovať prvé teplé lúče. Krátka zastávka na rannú kávu a ľahké raňajky. Krajina zmenila svoju tvár. Zmenila sa z aglomeračnej na stepnú z nízkym porastom a pekne značeným chodníkom. Po ceste nás vítali malé mestečká, ktoré sa striedali z malými dedinkami. V predposlednej sme sa rozdelili na dve skupinky . My , teda Ja , Eva a Daniel sme kráčali priamov cestou popri ceste, kde sme si už museli chvíľu aj odpočinúť v tieni dopravného bilboardu . Druhá skupina kráčala lesom a poliami. Do dediny sme dorazili spoločne. Tu sme pri odpočinku zažili aj trošku humoru z miestnym obyvateľstvom v podobe starého dedka z umelým chrupom a chuťou srandovať. Krajina menila zasa pomaly svoju tvár na horský hrebeň z miernym stúpaním a my sme sa blížili k cieľu druhého dňa. V podvečer sme dorazili do malej horskej dediny, kde nás najprv ubytovali ,ale po zistení, že máme auto nás odmietli ubytovať a tak sme pokračovali až do malého horského hniezda, tu sme sa ubytovali v LA Taberna de Jose v dome miestneho mníškého rádu . Večer sme strávili v miestnom hostinci spolu z veľkou skupinou portugalcov a talianov. V podvečer sa už ozýval krik v zmysle Viva Slovakia :). Po pol noci sme v tichosti zaľahli a zaspali spánkom "nachodených ľudí". FOTO 2

3.deň

v skorých ranných hodinách sme za pomoci čeloviek v úplnej tme a sprevádzaní len zelenými svetieľkujúcimi očami mačiek ,opustili spiacu dedinu a začali sme zostupovať dolu do údolia. V mestečku Molinaseca sme zastavili na raňajky. Bolo chladné vlhké ráno okolie spalo a my sme raňajkovali pri rieke. Naša ďalšia cesta viedla do Ponferrada. Kráčali sme novo vybudovanými štvrťami. V mestečku sme mali malé fopá a to tak, že naša prvá skupina dorazila skorej a druhá skupina obchvatom minula mesto a tak sme sa dobré dve hodiny hľadali. Nakoniec všetko dobre skončilo a náš vodič zatúlanú skupinu našiel. Po stretnutí sme pokračovali dalej .V ďalšom meste sme narazili na miestneho vinára a tak sme skončili v miestnej pivnici na koštovke španielského vína. Cesta pokračovala ďalej cez malé dedinky, usadlosti. Po ceste sme navštevovali miestne kultúrne pamiatky. Niektorým sa začínali robiť na nohách prvé pluzgieriky. Mali sme za sebou prvých 100 km pochodu. A tak sme dorazili až do ubytovne v údoli.. Bola to útulná ubytovňa v štýle brazílskom a viedla ju brazílčanka Kristín. Pri Cerveze sme v tichosti vonku sedeli a čakali na západ slnka v zelenom údolí . Kristín dostala od nás plzenské pivo a povolila nám dlhšiu vychádzku teda do 22.30 hod. Potom sme unavení zaspali medzi ostatními pútnikmi. FOTO 3

4.deň

ráno bolo chladné. Rosa nám zmáčala nohy a v úplnej tme sme sa vydali v ústrety ďalšiemu dňu. Krajina zasa zmenila ráz a my sme začali stúpať na vrchlo kopca niekde do výšky 1500 m nm. Osobne považujem túto časť cesty za nakrajšiu , pretože krajina bola nádherná. Stúpali sme hore strmým chodníkom preskakujúc veľké balvany zo 7 kg ruksakom na chrbte a pred nami sa postupne začínala otvárať nádherná panoráma , ktorú môže ponúkať len Galícia. Cestou sme stretali stáda kráv , pútnikov a samozrejme cestu plnú kravských extrementov :) , ale to už patrí ku koloritu krajiny. Postupne sme prešli až na samý vrchl , tu nám prišlo vhod malé občerstvenie v podobe dobrej španielskej polievky. Bolo skoré doobedie , hmla sa dvíhala z doliny hore a ukazovala nám krásnu panorámu. Navštívili sme najstarší kostol na svätojakubskej ceste a vydali sme sa pomali krajinou ešte mierne do kopca a po chvíli sme začali klesať až do najbližšieho mesta. Bola nedeľa a mieste obyvateľstvo sa schádzalo do kostola.Cesta potom viedla rozprávkovým lesom až dolu okolo starého stromu až do malého mestečka, kde sme sa v mietnom Albergue ubytovali, urobili si malú večernú prechádzku , dali sme si španielsku Cervezu a unavení zaspali. V polovici noci nás oslovila mladá angličanka zo zažívacími problémami a tak sme jej v rámci možností pomohli a pokračovali v zaslúženom odpočinku. FOTO 4

5.deň

zvyknutí už na tmavé a chladné rána sme sa presúvali pomocou čeloviek ďalej popri ceste až k miestnemu cintorínu v maličkej dedinke tu sme počastovali malého domáceho psíka raňajkami my sme si dali kávu a pomali sme pokračovali krajinou škriatkov ďalej .Okolo 9.00 hod sme minuli mílnik zo značkou 100km do cieľa. Ďalej viedla cesta slnkom vyhriatou krajinou a chvíľami sme už mali ozaj dosť. Teplota dosahovala maxima a cieľ bol v nedohľadne. Pomaly sme sa dostali zasa do zalesnenej oblasti a rázovitých dediniek. Pri jednej z nich sme dali siestu z nohami v potoku a na strome. Spoločnosť nám robila len vážka, ktorá nám sadala na nohy :). Potom ešte pár kilometrov občerstvenie z citrónom a sme v cieli dnešnej etapy. Najprv malá dedinka pri rieke kde nebolo ubytovanie a tak sme šlapali ešte chvíľu a dostali sme da do cieľa. Tu bola miestna Fiesta, mali výbornú pizzu a cervezu . Nasledovala hygiena , posledné rozdelnie úloh na zajtra a zalsúžený spánok. FOTO 5

6.deň

zasa chladné a tiché ráno. Krajina je úchvatná , pri pomyslení že tadeto kráčal Cervantez ma ani neprekvapuje, že napísal také dielo , aké napísal. Cestou nám voňali háje a všetko dýchalo rozprávkovým dychom. Prechádzajúc krajinou sme sa pomali blížili k predposlednému ubytovaniu na našej ceste. Po dosť namáhavej ceste ,ktorá bola síce slnkom zaliata sme dorazili konečne do miesta ubytovania. Po malej prehliadke mestom a pár cervezach sme zaspali v skoro prázdnej ubytovni . FOTO 6

7.deň

ráno malo nádych víťaztva, pred nami bola posledná etapa k cieľu. Tak sme kráčali z úsmevom na perách a z vidinou skorého ciela. Ó , ako sme sa mýlili . Po prejdení prvých cca 31 km smi uvideli značku Santiago 11 km. Toto nás vyburcovalo k ďalšiemu pochodu a tak sme sa vydali ďalej. No a tak sme posledné kilometre prešlapali na asvalte a mestskou aglomeráciou. Unavení , ale šťastní sme dorazili po 42 km od rána do katedrály v Santiagu a tým sme boli v cieli. Ľahli sme si na námestie a odpočívali. Tu nás aj fotili nemecké skupiny prichádzajúce do Santiaga autobusom. Potom sme si vybavili certifikáty o absolvovaní cesty v mietnom office a na námestí sme dali zaslúženú cervezu :). Následne dorazil Daniel , druhá časť skupiny nedorazila, ostala pár km pred Santiagom v ubytovni , odkiaľ pre nás poslali auto aby sme mali kde spať. A tak máme v certifikáte dátum ukončenia púte 1. septembra 2009 . Auto prišlo okolo 18.00 hod a odviezlo nás 5 km naspäť, kde sme sa ubytovali v mega ubytovni , večer sme v miestnom bare chvíľu oslavovali a fakt unavení sme zaspali , ako malé deti po celodennom šantení. FOTO 7

8.deň

pre nás prvú skupinu bolo ráno očarujúce nečakalnás žiadny pochod,ale prevoz autom do Santiaga, zatiaľ čo druhá skupina šlapala, my sme si užívali pamiatky v centre, raňajky na trhu a východ slnka. o 12.00 hod sme sa všetci zúčastnili pútnického obradu v miestnej katedrále. Rozhúpanie kadidla v rozpätí cca 50 až 100 m vo výške cca 20 m bol silný zážitok, ktorý sme sledovali v nemom úžase. po obrade ešte krátke občerstvenie a nasledoval presun na koniec svete do Finesteri. Kde aj mílnik ukazoval 0,00 km . Boli sme na koci sveta . Tu už le Atlantik trieštivým zvukom rozbíjal vlny o skaliská, počasie zodpovedalo koncu sveta. Mlha sa prelínala z kvapkami oceánskej vody, vládol tu chlad a ponurná atmosféra. Cez to všetko sme si tento okamžik náležite užili. FOTO 8

Cesta domov

Premáčaní a unavení sme sa vrátili do ubytovne 5 km pred Santiago, kde sme strávili poslednú noc v Španielsku. V miestnom bare sme oslávili koniec našej cesty a šťastní zaspali. Ráno posledné raňajky , hygiena a nasledovla dlhá 3200 km cesta domov. CREDENCIAL , CERTIFICATE .

Monológ na záver

Cesta na koniec sveta dala každému niečo. Zúčastnení Ja, Eva , Daniel, Vlado , Adrika, Slávka, Miro a Braňo sme cestu absolvovali v celkovej pohode. Každý z nás hľadal niečo a podstúpil túto cestu pre pochopenie svojho bytia. Myslím, ale že všetkým dala riadnu príučku do života, pochopenie chodu a sledu vecí, precitnutie a nájdenie.....

 

Tu je VIDEO NAŠEJ CESTY  je to 40 minútový prierez cestou

v prípade nefunkčnosti videa je potrebné nainštalovať - Quick player

v prípade záujmu si môžete video stiahnuť TU