Malé Karpaty

Zaujímavosti

             V okolí Dobrej Vody nájdete radu zaujímavých miest,  ktoré určite stoja za Váš pohľad a dajú sa spojiť z príjemným výletom na bicykli a v tejto sekcii Vám o nich trochu pohovoríme a priblížime:

Zrúcanina dobrovodského hradu - už v 13. storočí stál nad obcou, neskôr však viackrát vyhorel a dnes je celkom v ruinách. Hrad sa nachádza v malebnej krasovej oblasti v prírodnej rezervácii Slopy v prevažne borovicovom poraste alebo listanatom poraste nad Dobrovodskou kotlinou. Prístup je možný z viacerých smerov. V roku 1262 daroval uhorský kráľ Belo IV dediny Osuské, Hradište pod Vrátnom a zaniknutý Ropov nachádzajúce sa na západnej strane Malých Karpát hlohoveckému panstvu. Na ochranu horského priesmyku vznikol pravdepodobne medzi rokmi 1294 a 1316. Jeho zakladateľom bol prívrženec Matúša Čáka magister Aba Veľký. Najstaršou časťou hradu bola štvorhranná veža, ku ktorej bol neskôr pristavaný pozdĺžny palác ukončený druhou menšou vežou. Pôvodne hrad niesol meno Dobrý kameň (maď. Jókő). Neskôr prevzal názov po dedine v podhradí pomenovanej po výdatnom prameni vody.
Roku 1316 hrad obliehal, získal a do roku 1320 vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Potom bol až do konca 14.storočia kráľovským majetkom, keď ho kráľ Žigmund daroval Ctiborovi z Ctiboríc. Počas trvania jeho vlastníctva bol hrad rozšírený o nové opevnenie na JV zakončené kaplnkou s obdĺžnikovou vstupnou budovou. Rodu Ctiborovcov patril hrad až do roku 1434, keď rod vymrel v mužskej línii Ctiborom II. Dva roky neskôr ho Žigmund daroval inému svojmu obľúbencovi Michalovi Orságovi. Orságovci zlepšili ochranu predhradia postavením delovej bašty a postavením barbakanu. Tento rod pravdepodobne pristavil počas tureckého nebezpečenstva dolný hrad s troma baštami a hospodárskymi budovami. V roku 1567 zomrel Krištof Orság, posledný mužský potomok rodu a hrad sa opäť dostal do majetku koruny. Panstvo bolo predané v roku 1583 chorvátskemu bánovi Krištofovi Ungnádovi zo Sonnecku. Prostredníctvom jeho dcéry Anny Márie sa hrad dostal do rúk významného rodu Erdődyovcov. Za ich obdobia hrad začal chátrať. V roku 1762 celý objekt vyhorel a odvtedy chátra.
Z hradu sa do súčastnosti zachovali zbytky obidvoch veží, obvodové múry i delová bašta. Z troch bášt dolného hradu dve ešte existujú a zachovali sa základy hospodárskych budov v blízkosti vstupnej brány. Celý objekt by však potreboval konzerváciu.

Rekreačné stredisko Podmariáš - jedná sa o pôvodné rekreačné stredisko z doby, keď sme si všetci boli rovní, ale niekrtorí predsa rovnejší. V tejto oblasti, asi 800 m od kostola smerom na západ dôjdeme k oblasti, kde sa nachádza rekreačné stredisko Podmariáš. V dnešnej dobe ponúka turistovi spríjemnenie v podobe cykloturistiky, pešej turistiky a kúpania sa v miestnom kúpalisku.

Občasná vyvieračka - oficiálny názov znie Občasná vyvieračka pod Bachárkou, Krasový jav - občasná vyvieračka - sa nachádza severovýchodne od obce Dobrá Voda, na severnom okraji Dobrovodskej kotliny /330 m n.m./. Vyviera pod zrázmi Bacharky - súčasti vápencovo dolomitického masívu Vrátna /576 m n.m./, na okraji lesa. Sila prameňa kolíše v závislosti od veľkosti sucha v oblasti. Výdatnosť prameňa je od 20 do 120l/s. Prameň vyvieračky vyteká v časovom termíne od 60 do 300 minút. Pridlhodobom suchu bolo pozorované aj úplné zastavenie výtoku vody.

Turisti sa najpohodlnejšie k vyvieračke dostanú, ak sa z Dobrej Vody pustia po zelenej TZ smerom na Výtoky. Pri mostíku cez potok sa vydáme doľava povedľa potoka až na koniec lúky. Tam by ste už mali naraziť na označenie občasnej vyvieračky.

Jaskyňa Slopy - jedná sa o krasovitú jaskyňu sice neprístupnú verejnosti , ale poskytujúcu nádherný pohľad z jej vrcholu na okolie hradnej zrúcaniny a dobrovodského okolia. K jaskyni sa dostanete keď pôjdete cez cintorín smerom na hrad a v pieskovcovej križovtake budete smerovať stále rovno hore a na najbližšej križovatke do ľava no a potom asi 2 km pešej chôdze a môžete si vychutnávať krajinu.

Pamätník Jána Hollého... myslím , že uvedený pamätník nie je potreba nejako zvlášť vykreslovať. Nájdete ho na miestnom cintoríne na vrchu popri ceste , ktorou budete prechádzať na hrad. Pod cintorínom je aj pamätná izba Jána Hollého.

Ľahký kameň – chránené územie juhozápadne od obce na ploche 12 ha s travertínovou kopou a jazierkom.

Tu je ešte pár fotiek z mimo republikových výletov,  tak ak máte chuť môžete sa pozrieť:

Čechy 2005

Chorvátsko 2005

Čechy 2006

Chorvátsko 2006

London 2006

Cuba 2006

Chorvátsko 2007

Čechy 2007

Francúzsko - Paríž 2007

Chorvátsko 2009 - album 1 , album 2 , album 3,

 

Harmanecká jaskyňa - Slovensko - Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch chočského príkrovu pozdĺž tektonických porúch, miestami sa uplatnili i medzivrstevné plochy. Dosahuje dĺžku 2763 m a vertikálne rozpätie asi 75 m. Okrem mohutných rútivých priestorov (Dóm pagod, Vysoký dóm, Bludný dóm a i.) sa vyskytujú horizontálne a šikmé chodby s nepravidelnými oválnymi tvarmi, avšak bez typických znakov riečnej modelácie. Zastúpené sú i menej výrazné rútivé a špirálovité priepasti.Prvotné jaskynné priestory vznikli koróziou pomaly prúdiacej až takmer stagnujúcej vody, keď boli úplne zaplavené. Zmiešanou koróziou a pomalou konvekciou vody sa vytvorili nepravidelné špongiovité a oválne kupolovité vyhĺbeniny. Po poklese hladiny podzemných vôd, o čom svedčia miestami zachované hladinové vyhĺbeniny, boli jaskynné priestory zaplavené iba čiastočne. Doba vytvárania jaskynných priestorov pravdepodobne súvisí s dávnym prítokom vôd z okrajovej oblasti Kremnických vrchov (v podzemí sa našli cudzorodé sedimenty splavené z nekrasového územia) a vytváraním okolitého zarovnaného povrchu v treťohorách. Neskôr sa pôvodné oválne tvary deštruovali a remodelovali výrazným rútením skalných stropov a stien, pričom sa vytvorili úsypiskové kužele, kopy a valy. Koróznym pôsobením presakujúcich atmosférických vôd vznikli úzke puklinové chodby a komíny.Jaskyňa je známa bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády a záclony i sintrové jazierka. Vo Veľkom dóme sú dve pagody vysoké 12 m s priemerom 3 m. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 °C, relatívna vlhkosť 94 až 97 %. - FOTO .