04.04.2009 - Neviem či je toto začiatok sezóny, ale rozhodne je to koniec dlhej a vleklej zimy. Myslím, že všetci už sme mali toho dosť. A tak som sa dnes vybral opäť do údolia malebnej dedinky Dobrá Voda a nejako ani nenachádzam slov k tomu, ako to tam popísať, ale skúsim. Takže , keď by existovala možnosť poznať RAJ tak to čo ma dnes uvítalo na Dobrej Vode by sa dalo nazvať, ako predsieň do RAJA. Slniečko sa gúľalo po úbočiach kopcov a vyžarovalo príjemných 22 st C, hmyz bzučal, hašterivý vtáci si pravdepodobne vyberali miesta kde budú hniezdiť, zem bola teplá , popri cestách sa usmievali biele hlávky prvosienok, okolo potoka sa jagal podbeľ a v plnej sile dával o sebe vedieť, z úbočia pod horou sa niesla omamná vôňa medvedieho cesnaku premiešaného z pľucnikom a prvosienkou . Jedným slovom pri uvedomení všetkého tohoto sa človek neubráni pocitu spokojnosti a blaženosti , a keby sa dala prenášať vôňa tak určite by som ju sem umiestnil. Jar je tu prichystáme bicykle a vyrazíme po horských cestičkách nasávať energiu a omamnú atmosféru prírody.Snáď na záver ešte jedno prianie , máme hospitalizovanú jednu kamarátku tak jej aj touto cestou prajeme skoré uzdravenie a návrat , aby si stihla ešte užiť začiatok jarnej sezóny.

10.04.2009 - Tak dnešný deň je oficiálne vyhlásený za zahajovací deň sezóny 2009. Vybral som sa tentokrát sám a ako obyčajne a tradične moja cesta viedla z Dobrej Vody v smere pod Ľahký kameň, okolo Kopca po chotárnej ceste nad Piešťu a priamo cez les na katarínsku cestu okolo zrúcaniny kláštora Katarínka , do Dechtíc a po hlavnej ceste na Dobrú Vodu. Slniečko pekne hrialo ortuť teplomera sa vyšplhala niekde k 23 st C, trasa mala 22 km, trvala niečo cez dve hodiny kľudnej a pomalej jazdy. Scenériu okolia nebudem už ani popisovať v podstate sa opakoval predchádzajúci deň - slnko , teplo spev vtákov , cestou som stretol statnú srnku pár turistov , ale aj závodníkov na bicykli, kde som márne uvažoval prečo tak úžasne rýchle letia takou nádhernou krajinou , neprišiel som na to , no čo už... Pridávam pár fotiek a malé video z dnešného dňa .

 11.04.2009 -Dnešná trasa prechádzala opäť cez spriatelené územie . Takže vyrazil som z Dobrej Vody po štátnej ceste do Dechtíc, odtiaľ smerom na Chtelnicu ,ďalej na priehradu a cez Vítok domov na Dobrú Vodu. Slnko , ako obyčajne už pálilo na 24 st C, fúkal príjemný vetrík .Trasa merala cca 24 km . Cestou cez Chtelnicu som prechádzal okolo dvoj polažného domu, kde majiteľ práve vynášal "niečo na postrekovanie" a po mojom pozdrave som len vycítil poznámku "Čo tu chceš....!" , tak som šlapal ďalej a na konci dediny sedeli pre malým domčekom dvaja ľudia, muž asi v 50- tom veku života v čiernej koženej šiltovke, ktorá pamätala už veľa a koženej bunde, ktorá toho mala za sebou ešte viac, pri ňom sa na slnku vyhrievala postaršia pani asi v jeho veku , odetá do kaky sukne a ľahkého trička, obaja si vychutnávali rannú cigaretu a v opare ranného vánku sa im z drevenného stolíka vznášala k nosu príjemná vôňa zalievanej kávy. Po mojom pozdrave mi obaja z úsmevom odpovedali a popriali mi príjemnú cestu . Tak premýšľam kto sa má vlastne lepšie ? Pán z niečím na postrek a z veľkým domom čo je nahnevný už ráno , alebo títo dvaja , ktorí toho evidentene veľa nemali a predsa bol akosi štastnejší ... Nuž kto vie ? Ale ani táto príhoda nepokazila dnešný nádherný deň. Tu je pár fotiek

12.04.2009 - Dnes pred 46-timi rokami vstúpil na Mesiac prvý človek, no a ja som sa dnes vybral presne na sever od Dobrej Vody a to smerom na Brezovú pod Bradlom a na jej priehradu. Teplo bolo , ako po minulé dni 24 st C , vetrík jemný. Trasa merala niečo cez 26 km . Je to v celku pohodová trasa, až na spiatočke čaká pekný strmý breh ľudovo nazývaný "Ostré" , je to kopec dlhý 1500 m a prevýšenie má od úpätie po vrchol 150 m, takže priemerne stúpa každých 10 bm o 1 m čo je v ceľku dobrý zaberák. Ale dá sa to zvládnuť, ako odmena je nasledujúcich 8 km dolu brehom z vetrom v chrbte . Dnešená zaujímavosť je hádam len tá , že pri odpočinku som si sadol na čerstvo zrezanú jedľu a celá moja sedacia časť za prilepila na živicu,ktorá vytekla z kmeňa a tak som strávil nasledujúcu hodinu po príjazde čistením. Tu je pár fotiek.

13.04.2009 - Tak dnešným dňom sme zavŕšili veľkonočné štvordnie a ja som absolvoval namiesto polievačky trasu Dobrá Voda - Hradište pod Vrátnom.Teplota vzduchu poklesla na 19 st C , začal fúkať silnejší vetrík , ale aj tak sa šlapalo pohodove. V Hradisšti som sa na chvíľku zastavil v družnej debate z miestnym obyvateľom . Pôsobil trochu komicky v obleku z čias inaugurácie prvého čekoslovenského prezidenta v topánkach čo pamätali reálny socializmus v ľahkoružovej košeli stiahutej viazankou , ktorá sa už nedá prirovnať asi k ničomu čo poznáme dnes. Cez to všetko sme spolu viedli asi 20 minútový rozhovor o okolitých horách a dedinách. Nakoniec som pokračoval z pocitom, že stálo za to poznať toho človeka , dozvedel som sa zasa viac o miestnych horách , dedinách a zvykoch ba dostal som pozvanie, že keď pôjdem nabudúce okolo , aby som sa zastavil na kus reči a zrobenou rukou mi ukázal svoj dom . Trasa mala len niečo cez 18 km takže fotky som nerobil , ale prinášam krátke video.

19.04.2009 - dnešný deň som prejazdil len tak lesom . V ušiach mi zo sluchátok znela Smetanova Vltava a zo stromov sa ozýval štebot veselého vtáctva . Teplota vzduchu bola aj napriek varovaniam "šamanov cez počasie " o tom , že bude chladný a upršaný víkend , nadmieru priaznivá a šplhala sa niekde k 24 st C, čo koniec koncom vidiet aj na náhľade nad textom . Tak som ubehol asi 20 km a to muselo stačiť pretože sa ohlásili jarné práce u babky v záhrade tak som to musel nejako spojiť , aby bol " vlk najedený a ovca celá"" :). No a tu je pár fotiek jarnej prírody.

01.05. - 03.05.2009 - zasa sme mali možnosť prežiť pekný predĺžený víkend. Až na drobnosť "šamanov cez počasie" pretože podľa toho čo hlásia sa už skoro vôbec nedá riadiť. Tak sme mali predpoveď na nádherný slnečný teplý víkend z ľahkým vetrom. Skutočnosť , ale bola iná , v piatok do obeda sa dalo, po obede už fučal severák, v sobotu sa nedalo robiť vôbec nič pretože celý deň bola teplota okolo 16 st C a zodvihla sa až niekedy k večeru. No a v nedeľu to bolo tak aj tak po ceste som mal slnko, dážď , vietor a oblaky, každú chvíľu niečo iné. Ale aj cez tieto dosť zlé podmienky som si odjazdil po lesoch asi 50 km a urobil som zopár fotiek.

10.05.2009 - Dnešný deň sa ozaj vydaril teplota sa vyšplhala až niekde k 27 st C, vetrík bol jemný, tak som sa vybral na Bradlo, kedže sa tam minulý týždeň odohrávali Štefánikove oslavy. Cesta prebiehala v pohode len priamo z Brezovej hore na Bradlo som sa stále musel vyhýbať autám. Hore bolo dosť národa a užívali si rovnako ako ja slnečnú panorámu okolia. Cesta mi trvala 2 hodiny 30 minút, max rýchlosť som dosiahol dolu z Bradla 61 km/hod čo teda bolo už aj dosť :) celá trasa merala 33 km . Cestou naspäť ešte zastávka na námestí, kde majú výbornú zmrzlinu za 30 centov kopček , potom už len slávne Ostré a sme doma . No a tu je pár fotiek z dnešného dňa.

17.05.2009 - Krajina, ako v Hynkovom Máji , slnko je vysoko , nad hlavou krúži myšiak, po cestách sa striedajú vône agátu z vôňou rozkvitnutej bazy a gaštanu s ktorými sa pohráva teplý vánok. V lesných tôňach sa strieda vôňa zeme z vôňou vodných jazierok a bystrín . Po okrajoch cesty sa usmieva vlčí mak a na vrcholoch stromov si svoju pieseň pradie hrdlička. Niekde vysoko nad hlavou sa vznáša škovránok. Teda takto nejako dnes vyzerala moja cesta na potulkách karpatskou kotlinou. Vybral som sa neznačenou cestou len tak , kade ma oči viedli prešiel som cez horu až na Hradište pod Vrátnom a odtiaľ po chotárnej až na Dobrú Vodu. Celá otočka trvala cca 2 hod prešiel som asi 18 ozaj pekných kilometrov. Po troch zmrznutých to už bolo potreba no a tu je pár fotiek . A malá krajina divého maku v podobe pár fotiek.

23 a 24. 05.2009 - predposledný májový víkend bol zasa , ako prechádzka rozprávkovou krajinou. Všade kam ľudské oko dovidelo kvitol nejaký kvietok , krík a strom. Po cestičkách sa preháňali malé veveričky, kde tu sa ukázala užovka a mokrade boli plné maličkých pulcov. Na lesných stráňach dozrievali malé jahody a popri lesoch sa červeňali prvé čerešne , vzduchom sa niesla omamná vôňa pokosenej trávy, sena a popri cestách s polí dorážal nasládlý opar pokosenej ďateliny. Teplota vzduchu dosahovala 28 st C. Prvý deň som prebehol trasu Katarínka , Dechtice, Chtelnica, priehrada a DV. Druhý deň Brezová p. Bradlom, Hradište, horáreň Suchánka a DV. Obe trasy mali spolu cca 56 km a prešiel som ich pohodovo za 5 hodín. Fotky.

14.06.2009 - Tak po dlhých dvoch chladných a daždivých týždnoch, jednej veternej sobote prišla znovu teplá slnečná nedeľa, čo sa nedalo nevyužiť. Cesta lesom bola možno krajšia , ako mali "priatelia zo zeleného údolia" všade sýta zeleň, cestou dorážala do nosa vôňa dozrievajúcej pšenice, okolo vody bolo cítiť jemne vlhký opar mokrade, krajom lesa sa vznášala omamná vôňa rozkvitnutej lipy. Už sa nedivím ani básnikovi Hollému , že písal svoje verše pod lipou na Dobrej Vode. Cestou lúkou dráždila nos pokosená tráva ,ktorá sa miešala z vôňou materinej dúšky. No jednoducho deň, aký by mal byť stále. Trasa merala 32 km , teplota sa šplhla k 24 st C, nikde ani noha, len božský kľud a tep prírody. Tu sú fotky.

12.07.2009 - Takže sme si znova užili pekné dva daždivé a búrkové týždne , ale dnes predsa už len slnko vyskočilo nad horu , aby sa pozrelo na svoje zelené kráľovstvo . Ohrialo sa na 26 st C , bezvetrie, takže v celku peké počasie. Krajina bola vôkol sýto zelená jej rovnošat rozrývali len dozrievajúce lány obilnín a kde tu sa otáčali za slnkom žkté hlávky zvedavých slnečníc. Cestou som stretol neuveriteľnú kombináciu spolužitia, na ceste lesom sedel zajac a asi pol metra od neho sa vyhrievala užovka obaja boli zjavne zaujatí svojou činnosťou a tak som v tichosti presvišťal okolo a nerušil ich pri práci . :). Prejazdom medzi pásmi lesa ponúka príroda úžasné scenérie , že by sa za ne nemusel hanbiť ani Mark Twain vo svojich románoch . Na horizonte pšeničného poľa sa čnela veža blízkeho kostolíka a chvíľku to vypadalo , ako v tom starom českom seriáli "Chalupári ". No jednoducho naša krajina nám ponúka v každé ročné obdobie a v každý čas inú tvár . fotky .

26.07.2009 - leto je zblázneneéééé , skoro ako apríl každú chvíľu sa zatiahne , prší . Počasie sa zrejme búri voči nášmu správaniu. Ale aj tak sa mi podarilo uloviť pár fotiek kvitnúcej slnečnice pri potulkách spolu s Maxom . A tak po krátkej prechádzke krajinou prinášam slnečnice a búrkovú oblohu. Fotky .

30.07.2009 - Cesta z mesta 1 - Dnešný deň sľuboval príjemné počasie a tak sme sa vybrali na cestu z mesta . Vyrazili sme ráno o 6,50 hod z Trnavy vystúpili sme v Kátlovciach o 7,15 hod a odtial naša cesta viedla krajinou. Po jednej strane nás sprevádzala dozrievajúca kukurica na druhej poorané pole, ranná krajina je plná rosy a čerstvých vôní pokosnej ďateliny a odkvitajúcej vegetácie. Asi po hodine sme dorazili k ústiu cestičky, ktorá vedie na Katarínku . Na parkovisku pred vstupom do lesa sme si dopriali ľahkú zastávku a pohodovým krokom sme pokračovali ďalej. Katarínka je odetá do lešenia a prebiehajú na nej rekonštrukčné práce v plnom prúde. Tak sme nerušili a po chvíle oddychu pokračujeme kamenistou cestičkou k miestnemu prameňu načerpať pramenitú vodu. Po 15 tich minútach chôdze prichádzame k zrúcanine hospodárskej budovy na priľahlej lúke a využívame chvíľu oddychu na zber černíc a ľubovníka bodkovaného. Slniečko začína pripekať, ale myslím, že žiadny pocit z mesta sa k tomuto nedá prirovnať. Čaká nás ešte polovica cesty. Pred nami prebehujú mladé srnky, kde tu sa zjavuje zajac. Cesta lesom je príjemná , ako v klimatizovanej miestosti. Prechádzame okolo malého jazierka, malá zastávka a postupujeme ďalej. Smerujeme pod Kopec kde vyviera prameň s názvom "Ľahký Kameň ", tu sa občerstvujeme a priečne cez potok postupujeme lúkou k dedine Dobrá Voda. No a ešte malé osvieženie v miestnom pohostinstve v podobe piva a už nás linkový autobus unáša naspäť do mesta. Tak keď to celé zhrniem : cesta príjemná , počasie vynikajúce , dľžka trasy cca 20 km , čas prechodu cca 6 hod vrátane prestávok, teplota cca 33 st C., bezvetrie . A pekný štvrtok je za nami :)) . Tu je pár fotiek .

02.08.2009 - slniečko páli ,ako o život , ale jeseň sa pravdepodobne nezadržateľne blíži. Divé husi letia na juh , lastovičky tvoria organizované skupiny na drôtoch elektrického vedenia, zem vonia hlinou a pálenou slamou. Zemiaky začínajú vädnúť a kukurica dozrieva. Teplota vzduchu dosahuje 35 st C a schladzuje ju len svieži južný vietor. Tak som sa vybral na pešiu túru spolu s Maxom. Prešli sme asi 4 km viac sa ani veľmi nedalo . Osviežili sme sa v miestom potôčku. Max sa vykúpal a hneď sa pováľal v prachu tak sme opakovali hygienu. Vonku je krásne , slniečko sa znižuje k horizontu snaží sa páliť, zem vydáva svoje plody a začína sa upokojovať . Pripravuje sa k jesenému odpočinku a poslednému výdaju plodov. Vonku je krásne , farebne. Pomalým, ale istým krokom sa začína blížiť pani Jeseň. Tu je pár fotiek .

06.08.2009 - Cesta z mesta II. - Tak sme sa po týždni od prvej cesty z mesta rozhodli, že vyrazíme na druhý okruh . Tentokrát sa nás zišla celkom pekná magická sedmička, v ktorej bolo zastúpené všetko. Vyrazili sme tradične z Dobrej Vody o 7.30 hod , kam nás doviezol linkový autobus z Trnavy. Naše kroky smerovali údolím popod dobrovodský hrad na Brezovú pod Bradlom. Brezovú sme minuly ľahkým obchvatom cez les a smerovali sme do obce Hradište pod Vrátnom. Miestny obyvateľ nás upozornil, že už je otvorená krčma a tak sme dali zastávku na občerstvenie. Po 20 minutovom občerstvení pokračujeme cez chotár a hradištské lúky smerom na chotárnu cestu a k horárni Suchánka. Tu máme zasa krátku zastávku na pramenitú vodu ošetrenie obuvy a vydávame sa na ďalšiu púť. Po chotárnej schádzamne k Ľahkému kameňu popod Kopec okolo Piešte, kde trošku vegetujeme na lúke smerom na Katarínku. Z Katarínky zasa obchvatom cez lúky, lesy luhy a háje smerom do Dechtíc. Prichádzame na začiatok dediny a za 30 sek. prichádza linkový autobus smerom do Trnavy. V Trnave sme o 17.00 hod . Počasie nám prialo , teplota sa pohybovala niekde medzi 26 a 28 st C, pofukoval svieži vetrík, šlapalo sa príjemne. Cesta merala cca 32 km a zvládli sme ju pohodovým tempom vrátane prestávok za 8 hodín. Cestou sme stretali lesných živočíchov , do nosa nám udierala vôňa lesa a pokosených lúk. Otlaky žiadne :) . A ďalší pekný štvrtok je za nami. Tu je pár fotiek rozdelných do niekoľkých albumov : fotky1, fotky2, fotky3, fotky4, fotky5.

05.10.2009 - Po nekonečnej fáze odpočinku po návrate zo španielskej Compostely Bol práve dnes deň kedy som sa znova vybral do karpatskej kotliny užiť si jeseň.Slniečko sa vyhuplo na chladnú oblohu a hrejivým lúčom osušovalo stárnúce lístie stromov. Ranný opar pomaly ustával , krajina sa ponárala do Benkovej krajinnej maľby a doslova vyzívala k pobytu v nej.... No a tak som vyrazil smerom cez karpatský chrbát do brezovskej kopanice odtiaľ na Bradlo potom strmo dole po žltej značke dolu do Košarísk, naspäť na Brezovú a domov. Čas jesený, ako by ho mohol nazvať umelec je čas, ktorý sa radí k mojim namilším obdobiam, celá krajina je ponorená do farebnej škály všetkých odtieňov , vôní a zvukov, že sa človeku ťažko vyberá čo je krajšie. Pocit strieda pocit tak často, že na konci sa zlieva dojedného nádherného pocitu. Vždy v tomto čase "babieho leta" si prajem , aby to takto vydržalo aspoň do vianoc, ale moje priania nebývajú asi podstatné :) a tak som vďačný aspoň za to čo nám príroda predvádza teraz a snažím sa ukladať si v pamäti tie krásne obrazy, aby som ich mohol , ako hovorí klasik , " používať keď bude zle" preto si ich šetrím na zlé časy, na časy kedy bude pani príroda v spánku a za oknami bude fičať meluzína a ortuť teplomeru bude hlboko pod nulou a naše unavené a skrehnuté telá budú túžiť po hrejivom lúči , po rozkvitnutej lúke a ľahkom vánku, ktorý v tieni osamoteného stromu niekde na lúke jemne podfukuje tričko a príjemne chladí .

10.10.2009 - sivý mrak zahalil vrcholky karpatských kopcov , v jemnom sivom opare vlhkej mlhy sa skryli i okolité lúky, i zhnednuté lístie starého orecha sa pomali lúčilo so svojím domovom a spúšťalo sa do lona matky zeme , aby spočinulo v jej náručí. Krajinou sa niesol zvuk hašterivých vrán a vôňa jesene, ktorá je zo dňa na deň intenzívnejšia a krajšia. Musím sa zastavovať , čakať aby som stačil vnímať všetko čo mi krajina ponúka, všetkú tú krásu , ale i chlad , zimu a dážď.... Bicykel nechávam doma , kráčam poľnou cestou spolu s Maxom , zo zeme zdvíham pekné veľké orechy , ďakujem stromu za krásne plody , jeden rozluskávam Maxovi druhý sebe, obaja si pod korunou stromu vychutnávame nahorklú chuť mladého plodu. Všade na vôkol je ticho a kľud. Farebnosť sa každým dňom zvyšuje a pridáva na intenzite, ľudí na cestách ubúda, spev vtáctva je stále redší, poľné hlodavce usilovne znášaju do svojich domov posledné zbytky úrody, aby prečkali zimu. Čo k tomu dodať je to nádherná panoráma .... je tu jeseň..

..tak aspoň báseň od Hermanna Hesseho ...

Déšť

Vlahý déšť, blahá letní vláha, svlažuje zemi, stromy, kvítí. Jak blahodárné, plné blaha je opět jednou zplna sníti!

Byl jsem tak dlouho v čistém jasu, ten šum tak nezvyklý je pro mne. Ve vlastní duši, v hloubi času přebývám jako v rodném domě.

Nic nechci a nic nežádám si, popěvek dětský zpívám tiše, dychtiv jen nevýslovné krásy,v mém zasnění jež na mne dýše.

Zdrásané srdce, blaze je ti v dešti, jenž šumí utěšivě: nemyslit na nic, nevěděti,jen dýchat, cítit, vnímat živě!

FOTO

11.10.2009 - Dnes som sa na druhý pokus vybral do lesov, luhov, lúk a hájov v našej malebnej karpatskej doline. Mraky sa tvárili, ako veľké ťažké nafúknuté vrecia, okolo plávali mierne biele mráčky a cez túto zmes oparu prenikali skromne na zem priame ostré prachom zvýrené lúče slnka . Farby sa v okolí zmenili na trojkombináciu , zelenej, žltej a hnedej... Na lesných cestách ustal život len nahromadené líste sa vo víre vetra rozáčalo , akoby sa chcelo ukázať v plnej kráse skôr, než si ho privinie na svoje prsia matka Zem .... Rozfúkal sa vietor a bez prestania sa pokúšal strhávať zo stromov ich šat , no aj tak je to vždy krásne , akoby niesol zo sebou aj typickú vôňu zahnívajúceho lístia gaštanu i orechu, vôňe zemiakovej vňate, ktorú spaľovali v dedine, ale aj vôňu jesenného jablka. Premýšľam či má vôbec význam dať sem fotky, keď krajina vôkol je taká farebná, že neviem čo skôr zvečniť a tak snáď poruším svoju tradíciu a výnimočne na záver tejto sezóny sem fotky nevložím....

Hermann Hesse - Magie barev

Dech ; boží odevšad k nám vane, z nebes jasných i nebes šerých, světlo tu hasne, tu zas plane, Bůh je svět v barvách tisícerých.

Bílá a černá, sytá, bledá vždy znovu hledá si druh druha,vždy znovu z chaosu se zvedá zářivě vyklenutá duha.

Tak věčně nabíráme v sebe v slasti i někdy v strasti samé životodárné světlo z nebe,jež jako slunce uctíváme.

 

18.10.2009 - tak podľa počasia vonku je tu koniec krásnych dní a prišla jeseň v plnej svojej paráde. Teplota vzduchu sa pohybovala okolo 7 st C a dul ostrý severný vietor, v Čechách zúrila snehová kalamita , ale i naše vrchy karpatské dostali od pani Jesene pekné biele čiapky, len v doline milostivý dážď menil snehovú nádielku v klzké blato a tak vyzerala krajina ako nasiaknutá špongia v rozvodnenom potoku. Cez to všetko som sa tentokrát vybral na potulky pešo krajinou obhliadnuť pred zimou svoje obľúbené miesta. Cestou som si veľa krát pripadal ako vo filmoch Alfréda Hickoka, les tajomne vrzgal , ťažké konáre praskali , vo vzduchu sa ozýval škrek letiaceho dravca a v okolí znel dupot splašenej zveri, len kde tu slabý lúč snažiaceho slnka prenikal cez ťažký mrak zahaľujúci oblohu, po končiaroch sa prevaľovala ťažká mlha. Stromy odkladali svoj posledný šat a tak zem bola plná pestrofarebných listov, čo je neklamný znak , že už aj oni sa chystajú k zaslúženému odpočinku po slnkom vyprahnutom lete.Vzduch voňal zahnívajúcim lístím a mokraďou, ktorá bola znásobená vlhkosťou z dažďa. Nu čo, nedá mi konštatovať, že krajina je tu jedinečná a nenapodobiteľná, v každom kúsku sa strieda niečo iné a tak som míňal les borovicový, les dubový , skaly obrastené machom, ale i vyprahnuté čistinky a z vrcholov kopcov sa naskytovala panoráma krajiny v jesennom šate. Tu je pár fotiek

Tak aspoň úryvok Hesseho básne Malířova potěcha

... k červeni červeň a žluť ke žluti, a plochy chladné modři rumělkou propletené...
Světlo a barva v letmém prolnutí, v laskavých tazích nad světem se klene.

Vládne tu duch, jenž hojí choré, tlumí sten, z obnoveného zdroje zeleň tryská prudce,
nově a smysluplně svět je rozvržen a radostí je rozjasněno srdce...

 

25.10.2009 - príroda sa s nami zahráva, pomyselne včera ešte hrozila snehová kalamita a dnes sa slnko bezstarostne gúľalo oblohou a len tak , ako by nič vystrelovalo na premočenú zem svoje lúče. Na bicykel to už nie je tak som si dal aspoň malú pešiu prechádzku napriek krajinou, sledujúc, ako sa dňom i nocou premieňa, je stále farebnejšia a krajšia. Ráno ešte premočený list osamelého stromu pomaly a ťažko klesal do lona matky zeme so zámerom ostať a keď sa deň posunul za polovicu tak ten istý ,ale už suchý farebný list si vesele poletuje vo výre jesenného vetra a ako malé dieťa snaží sa ujsť čo najďalej . Po prechádzke som usadol na dvore pre hydinu a sledoval život. Stará hruška zhadzovala posledné plody, sliepky sa prechádzali po celoročnom maratóne znášania , ako dámy z osemnásteho storočia po námestíčku svojho mesta, čierna mačka je natiahnutá v svojej zvyčajnej polohe na malej prístene. V slnku je nádherná , jej srsť sa leskne , ako oko srnky a už je zase brezia :), pes lenivo ležal vyhrieval sa na slniečku a skrytým okom sledoval čo sa deje po okolí. V rohu stojí ošúchaná a zodratá metla prikrývajúc svoju dennú dávku nahrnutého zahnívajúceho a suchého lístia. Kde tu ešte bzukne osa z hniloby hrušky žijúca a na malých chryzanténach poletujú polozaspaté včely. namoknuté drevo uložené v klietke pomaly vysychá len jemný opar vznášajúci sa nad ním ho prezrádza. Je nedeľa na dvore vo svete zvierat vládne boží kľud a tak sa potichu zdvíham a nerušiac osadenstvo tohoto panstva opúšťam farebný svet z myšlienkou , aby takéto dni vydržali čo najdlhšie. Tu je pár fotiek

13.11.2009 - Vstávam vyzerám z teplého domu a zmiznúceho babieho leta zazrel som iba chvost, už stráca sa v diali ,oči si zakrývam..v tichej .spomienke, čo ešte ma páli keď zadívaný som do slnečnej strany v krátkom, tričku skoro som zamrzol prichystám drevo i jabĺčka pooberám nakúpim  , oriešky a bieleho vína za dverami už čaká Zima, aby  som jej niečo na zahryznutie ponúknuť mohol . Takto nejako sa dá nazvať čas čo prichádza .Ranné slniečko sa vyhupuje lenivo na obzor , aby prehlušilo nočný rev vetra, zmazalo stopy námrazy a oteplilo chladný vzduch. Ráno vonia, vonia lístím, dymom vychádzajúcim z komínov uzavretých domov, na chodníkoch je čoraz menej potulujúcich sa ľudí, stretám len ponahľajúcich sa zababušených tvorov,ktorí sa z červeňou v tvárach ponáhľajú za svojim cieľom. Šípky dozrely, je čas zberu, trnky začínajú premrzať a získavajú na lahodnej chuti, už i lesná zver sa pomaly sťahuje k obydliam blíž, kde tu líška sliedi okolo kurníkov sťa lúpeživý rytier. Havran krúži nad spiacim domom a bystrým okom hľadá niečo do zobáku. Prichádza čas bilancovania, čas prehodnotenia roku odchádzajúceho, nostalgickým pohľadom a rukoch chvejúcou fotky leta hladím , premýšľam. Premýšľam čo lepšie mohol som urobiť, čo zlé som vykonal, sledujem slzu vína stekajúcu po mohutnom pohári v jej jagote spoznávam slnko uzatvorené v bobuliach revy vínnej. Všade je ticho len mačka sa lenivo naťahuje na peci a pes pevným okom sleduje okolie tichého domu. Je čas bycikel zbaliť , knihu otvoriť a prečkať obdobie čo prichádza, čo zimu a chlad nám nesie...

14.11.2009 - Chladný vánok zeme vlas môj v korune stromu čerí , skrehnutou rukou plody zberám. Nozdry mi dráždi komínu dym,srsť čierna s okom zeleným plece mi hreje. Hlávka kvetu duší smutne nahýňa sa k zemi. Len repa so sebou matku zem berie pri odchode. Opustené hniezdo v korune stromu zíva prázdnotou , pár pierok zostalo po obyvateľoch na letnom byte. Stožiare kukuričné bez svojich detí vo vetre ohýbajú svoje telá. Múdre hlavy kapustné pripravujú sa na odchod. List žltohnedý v hojnom množstve preháňa sa po záhrade, čakajúc na svojich súrodencov čo ešte matku svoju neopustili. Sadám si v tichu na opustenom dvore , pukot sušiacej sa kukurice ruší kľud. Posledné jablká uložil som k zimnému spánku, na ich miesto v mokrej červenej dužine leskne sa odraz svetla zo žiarovky sliepňajúcej v kúte pivnice. V chlade jesennom sliepky obed žitný si dávajú , pes pobieha po dvore a sleduje svoje panstvo bystrím okom. Pohľad mi zablúdi ešte raz do opustenej záhrady , drevený rebrík ešte v korune stromu stojí, ker ríbezľa sa zbavuje žltého lístia, kde tu medzi konármi stromu červenou dáva znamenie zabudnuté jablko, ktoré je už ponechané ako potrava pre operencov čo sa celý rok starajú o záhradu. Malá kovová nádoba v rohu záhrady skrýva pod hladinou vody opadnuté hnedé lístie, v pokojnej hladine vidím mraky letiace nad hlavou. Pohľad mi blúdi na malú bránku záhradnú, v rohu starý smaltovaný hrnček v smere vetra kovový zvuk vydáva. Odchádzam s kľudom v srdci , obyvatelia záhrady spia, obyvatelia dvora sú nachystaní na zimu, dvor šedne, kľud je ešte ťaživejší, zmráka sa, mraky zahaľujú aj posledné lúče jeseného slnka.... FOTKY

15.11.2009 - deň sľuboval už ráno príjemný pobyt v prírode , hmla sa pomaly dvíhala, teplota sa šplhala na 10 st C. Tak som vyrazil na obhliadku dobrovodských luhov , lesov a hájov. Ostrý svit slnečný sa predieral pomedzi konáre stromov a ostro pálil oči. V túto ročnú dobu je slnko nízko a jeho svit je síce menej pálivý ,ale za to ostrejší. Vyšplhal som sa na kopec v doline a pokochal sa nádherou, ktorú môže poskytnúť len príroda. Hora hrala roznofarebnosťou, vo vzduchu poletovali poslední vtáčí oneskorenci a húdli si svoju pieseň, hrad v diaľke spomínal na zašlé časy slávy. Po strome liezla lienka , hľadajúc niečo pod zub a úkryt pred blížiacou sa zimou. Na zemi sa medzi padlým lístím prehážali malé myšky a zvedavo okukovali votrelca, ktorý sa dostal na ich územie. Vzduch pomali chladol, slnko zapadalo a ja som sa okľukou po poľnej ceste vracal k domu s pocitom príjemne prežitého dňa. VIDEO

29.11.2009 - výlet po karpatských zrúcaninách v sekcii novinky.

13.12.2009 - dnes sa na Slovensku a teda hlavne v Malých Karpatoch oficiálne spustil prvý tohtoročný sniežik , tak som si vyšiel na zrúcaninu kláštora Katarínka, kde pravidelne zahajujem sezónu, ukončiť tohtoročnú sezónu prechádzkou v tichom lese ,miestami kade kráčala história a nestretnúc ani živej duše urobil som pár fotiek a krátke video. FOTO , VIDEO .